Minulý týždeň sme mohli sledovať vyvrcholenie tanečnej súťaže Bailando, v ktorej sa podarilo splniť jeden užitočný sen. Celému projektu však nepriala sledovanosť, ktorá bola na novácke pomery nízka. Česká televize spoznala novú programovú riaditeľku, ktorou sa stala Kateřina Fričová. Stanica Public TV má za sebou prvý týždeň vysielania, zatiaľ pôsobí rozpačitým dojmom. Svoj silný ohlas u divákov minulý týždeň potvrdila televízia Markíza, ktorá dosiahla štandardnú sledovanosť svojho večerného spravodajstva, hoci bolo z technických dôvodov reprízované.
Bailando pozná víťazov, čaká nás posledný galavečer
Tanečná show splnených snov Bailando už pozná svojho víťaza. Tomáš Krejčíř a Jana Gonsiorová sa pretancovali k výhre a k splnenému snu, ktorý bol hlavným mottom tejto súťaže. Gonsiorová tak získala pre svoju dcérku Adélku domček so záhradou. Ak odhliadneme od emocionálneho náboja, ktorý je živnou pôdou dnešných médií, Nova si za tento počin zaslúži pochvalu. Po miliónoch vyhodených za hlavnú cenu pre víťaza Big brothera je Bailando jedna z mála súťaží, kde vynaložené prostriedky skutočne padnú niekomu na úžitok. Škoda len, že nebolo možné z rozpočtu splniť sny viacerých párov, pretože tam, kde sa jeden cíti ako víťaz, sa zákonite ostatní musia cítiť ako porazení.
Otázne je, či v budúcnosti pribudne aj druhá séria. Podľa výsledkov sledovanosti sa zdá, že asi nie. Najúspešnejší výsledok Bailanda bol okolo 1.5 milióna divákov, a záujem každým týždňom klesal. Pritom aj tá polovica druhého milióna sa z nováckeho pohľadu nedá označiť za úspech, najmä pokiaľ ide o atraktívny piatkový prime-time.
Public TV bude musieť pridať, aby zaujala
Nová česká satelitná stanica Public TV má za sebou prvý týždeň skúšobného vysielania. Na hodnotenie je samozrejme korektné ponechať 100 dní, ale ak by sme chceli dať dôraz na prvý dojem, tak táto stanica je zatiaľ sklamaním v porovnaní s očakávaniami, ktoré vzbudila pred svojim štartom. S nadsázkou sa dá povedať, že Public TV je len pre vytrvalcov. Počas celého dňa vysiela regionálne bloky z produkcie RTA, čo samo o sebe nie je zlý nápad. Triedenie blokov je však chaotické, a divák nemá možnosť rozlíšiť, v akom čase by mohol sledovať správy zo svojho okolia alebo z iného konkrétneho regiónu, ktorý ho zaujíma. Vytrvalí sledovači si určite radi pozrú celý dvojhodinový tematický blok, otázne je, koľko sa ich nájde.
Je mi jasné, že v tejto fáze ide len o skúšobné vysielanie. Nebolo by však odveci zlepšiť štruktúrovanie programu, prípadne zhromaždiť viaceré regionálne príspevky do jedného uceleného bloku, a nie ich trieštiť do siedmich samostatných relácií. Určite by pomohla aj služba EPG, alebo aspoň jednoduchý teletext či titulkové avíza. Pri takomto type televízie by som to dokonca považoval za nutnosť. Snáď po tých sto dňoch sa viaceré z týchto vecí stanú realitou vrátane webstránky, ktorá doteraz chýba. Ďalším nešťastným krokom, ktorý bude potrebné vyriešiť, je kódovanie filmov. Je nezmyselné odstrihnúť si pomerne veľkú časť diváckej obce práve v čase, kedy by Public TV mohla byť výbornou alternatívou voči iným českým satelitným staniciam. Ale to už je na úvahu pre kompetentných.
Kateřina Fričová prichádza do ČT
Česká televize už pozná svoju programovú riaditeľku. Kateřina Fričová sa rozhodla opustiť neúspešný projekt voľnočasovej TOP TV a prichádza do prostredia, kde odštartovala svoju bohatú mediálnu kariéru. Ako jedna z mála dokázala splniť veľmi prísne kvalifikačné kritériá na post programového riaditeľa. Túto funkciu musel pred časom opustiť František Lambert, keď sa priznal k svojej milicionárskej minulosti. Po Petrovi Chajdovi ide už o druhý významný prestup v tomto roku.
Televízne prestupy sú sami o sebe veľmi zaujímavé. V čase, keď Libuše Šmuclerová odišla z Novy, približne rok sa v médiách vôbec neobjavila. To však neplatí o niektorých iných manažéroch z brandže, ktorí sa presúvali skoro operatívne. Petr Chajda v pomerne krátkom čase presedlal z Novy a Galaxie sport na TV Barrandov, aby sa následne dostal na Primu. Na Slovensku sa tiež podarilo nájsť zaujímavý príklad. Odborník na vedenie programu František Borovský v priebehu troch rokov vystriedal funkcie vo všetkých relevantných televíziách. Zo súkromnej JOJ odišiel do verejnoprávnej STV, potom sa zase vrátil do JOJ, odtiaľ prestúpil do Markízy, a nedávno odišiel z Markízy do JOJ.
Markíza by bola sledovaná, aj keby nevysielala
Už aj pracovníci televízie Markíza poznajú, aké to je, keď vám v najnevhodnejšom čase vypadne dodávka elektrického prúdu, a zlyhajú aj ďalšie technologické náhrady. V stredu večer diváci Markízy nevideli naživo večerné Televízne noviny o 19.00, pretože televízia musela vypnúť prevádzku štúdií, aby vôbec mohla vysielať. Po silnej búrke vypadol v niektorých častiach Bratislavy prúd, a Markíze po 20 minútach zlyhal aj náhradný napájací systém. Stanica prešla do núdzového režimu a sústredila sa iba na odbavenie programu zo záznamu, aby nedošlo k úplnému prerušeniu vysielania.
Divákom ponúkla reprízu popoludňajších Televíznych novín, ktoré boli odvysielané pred necelými dvomi hodinami. A práve tu sa ukázalo, že ľuďom je často jedno, čo sledujú, a že správy na najsledovanejšej televízii si často zapnú len zo zotrvačnosti. Rating reprízovaného spravodajstva presiahol 20 percent, a share bol takmer 70 percent, čím sa sledovanosť dostala na stabilné čísla. Zarazilo ma to, ale neprekvapilo. Spomínam si na obdobie pred niekoľkými rokmi, kedy bola Markíza nútená odvysielať 15-minútový oznam o porušení zákona, a licenčná rada jej túto povinnosť uložila práve v čase hlavného spravodajstva. Sledovanosť ani vtedy dramaticky neklesla. Ľudia boli ochotní už len zo zvedavosti sledovať 15 minút textový „monoskop“. Tomu sa hovorí osudová príťažlivosť.
