Viacerí zástupcovia českých lokálnych televízií sa prikláňajú k názoru, že na Slovensku sa lokálnym vysielateľom žije lepšie. Na trhu je menšia konkurencia a miestne stanice sa tešia veľkej priazni regionálnych samospráv, z čoho im plynu stabilné prijmy.
| * Počet udelených licencií v rokoch 1994-2005 * | |||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| 1994 | 1995 | 1996 | 1997 | 1998 | 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 |
| 2 | 6 | 8 | 11 | 8 | 6 | 10 | 13 | 9 | 3 | 2 | 1 |
V dnešnom dieli prerušme putovanie po českých televíznych štúdiach a pozrime sa stručne na podmienky na Slovensku. Obe krajiny boli pred jedenástimi rokmi na rovnakej štartovacej čiare. Český rozhlasový a televízny trh – zvlášť ten regionálny – sa však rozvíjal s podstatne väčšou dynamikou. Napriek tomu sa viacerí predstavitelia českých lokálnych televízií prikláňajú k názoru, že na Slovensku sa lokálnym vysielateľom žije lepšie… Na trhu je menšia konkurencia a miestne stanice sa tešia veľkej priazni regionálnych samospráv, z čoho niektorým štúdiam plynú stabilné prijmy.
Začiatky a vývoj
Televízie zamerané na konkrétnu obec, mesto a región sa začali formovať v roku 1994. Vtedajšia Rada pre rozhlasové a televízne vysielanie udelila prvé licencie na prevádzku súkromného vysielania. Vznikajúce stanice vyrábali lokálny program vo veľmi skromných podmienkach. Ich vysielanie bolo šírené predovšetkým káblovými rozvodmi a dostalo sa k veľmi malému okruhu abonentov. Zväčša produkovali čítané spravodajstvo lokálneho charakteru v rozsahu niekoľkých minút, ktoré doplnili celodennou textovou grafikou. Iné stanice neprodukovali žiadny obrazový program a svojim divákom ponúkali len textové informácie. Tento stav pretrváva s malými odlišnosťami dodnes, aj keď lokálne televízie medzitým prežili niektoré zaujímavé etapy.
Najväčší rozmach menších vysielateľov nastal v rokoch 1997-2001. Licenčná rada vtedy udelila takmer dve tretiny všetkých televíznych licencií. V súčasnosti je taker 80 aktívnych prevádzkovateľov regionálneho a lokálneho vysielania. Najviac televízií pôsobí v Bratislave, kde jednotlivé mestské časti spolufinancujú päť miestnych staníc a v priebehu tohto roka k nim pribudne ďalšia.
Priekopník – TV Sever
Za priekopníka regionálneho vysielania možno považovať žilinskú TV Sever, ktorá vysielala v rokoch 1995 a 1996. Využívala lukratívny 52. kanál s výkonom takmer 1000 kW, na ktorom dnes pôsobí celoplošná TV Joj. Terestriálnym signálom dokázala pokryť veľkú časť severného a východného Slovenska. Vysoké náklady spojené so šírením signálu však obmedzovali programovú stránku, a tak stanica vysielala iba vo večernom čase.
K rozmachu žilinskej televízie prispeli aj rodiace sa regionálne televízie v iných mestách. Objavili sa prvé náznaky dnešných televíznych sietí, keď menšie stanice preberali program TV Sever, do ktorého vstupovali s vlastnými príspevkami. Táto spolupráca však trvala iba niekoľko mesiacov, keďže k prerušeniu a následne aj k ukončeniu vysielania žilinskej televízie došlo v prvej polovici roka 1996 z technických príčin.
Nasledovník – TV Global
Produkcia lokálnych televízií sa vo väčšom meradle prejavila až vo vysielaní televízie Global (predchodca dnešnej TV Joj). Túto stanicu založil v roku 2000 režisér a televízny fanatik Marcel Děkanovský. Išlo o spoločné vysielanie veľkej časti lokálnych televízií, ktoré preberali program košickej TV Naša (pôsobiacej aj pod názvom Global) a vstupovali do neho s vlastnými reláciami. V celodennom vysielaní mali vyhradené tri hodiny pre odpojený lokálny program a dodávali spravodajské príspevky aj do večerného spravodajstva – Teležurnálu – ktorý šírili spoločne.
Práve tu sa prejavila rôznorodosť ich produkcie. Každý príspevok Teležurnálu bol v inej technickej kvalite, mnohým staniciam chýbalo profesionálne produkčné zázemie, veľká časť príspevkov bola tvorená „na kolene“. Napriek tomu si Global získal sympatie mnohých slovenských divákov. Jedným z dôvodov bol fakt, že nevysielal v Bratislavy – celoplošný program sa vyrábal a odbavoval z Košíc. Jeho vysielanie bolo alternatívou voči ostatným komerčným televíziam najmä tým, že menšie stanice prispievali do celodennej mozaiky.
Súčasné možnosti
Dnešné možnosti lokálnych televízií nie sú také bohaté ako v Česku. Menší prevádzkovatelia nezdielajú vysielače s celoplošnými stanicami, a tak nemajú možnosť pripojiť sa do celoslovenského vysielania. Kým televízia JOJ v začiatkoch svojho pôsobenia dobrovoľne poskytovala regiónom priestor, dnes už od vysielania odpájaných blokov upustila. Podobne je na tom aj celoplošná Markíza, ktorá v minulosti vôbec nepodporovala vstupy lokálnych vysielateľov a do regiónov posielala vlastných spravodajcov.
Možnosti prijmu každej malej televízie sú veľmi obmedzené. Veľká časť vysielateľov prežíva len vďaka štedrosti obecných a mestských samospráv, ktoré dotujú ich prevádzku. Tým sa však stiera nezávislosť televízií, ktoré sú názorovo vyhranené v prospech vedenia radnice. Zo seriózneho informačného média sa často stáva hlasná trúba starostu alebo primátora, ktorý sa chce vidieť v tom najlepšom svetle.
Všemocný káblový operátor?
Viaceré štúdiá si z ekonomických dôvodov nemôžu dovoliť prevádzku terestriálneho vysielača, a tak sú závislé na káblových operátoroch. Vzájomné vzťahy však nie sú vždy ideálne. Platný Zákon o vysielaní a retransmisii síce prikazuje káblovkám vyhradiť jeden kanál v základnej ponuke pre lokálne vysielanie, ale nestanovuje, za akých podmienok. Káblový operátor navyše nemusí umožniť lokálnej televízií vysielať reklamu ani telenákup.
Vysielacia licencia je podobne ako pri všetkých staniciach platná na odbobie dvanástich rokov. Môže však zaniknúť, ak prevádzkovateľ preruší vysielanie na dlhšie ako 30 dní. K prerušeniu vysielania dochádza aj vtedy, keď sa káblový operátor rozhodne ukončiť spoluprácu s lokálnym štúdiom.
Čo prinesie budúcnosť?
Budúcnosť pre lokálnych vysielateľov zatiaľ nie je veľmi svetlá. Možnosťou pre rozšírenie pokrytia bude blížiace digitálne vysielanie. Digitalizácia však na Slovensku pokračuje veľmi pomaly a je otázne, kedy ju budú môcť menšie stanice naplno využiť. Rovnako nezodpovedaná je aj otázka, koľko nových vysielateľov digitalizácia pritiahne a či ich dokáže malý slovenský trh uživiť. V uplynulých dvoch rokoch neprejavili noví žiadatelia zvýšený záujem o vstup na trh ani vtedy, ak boli v ponuke lukratívnejšie balíky frekvencií. Je otázne, či sa ich prístup zmení s príchodom nových možností.
