Jeden by si povedal, že po odchode doktora Železného sa na českom televíznom nebi rozprestrie takmer dokonalý pokoj, ale človek mieni a Ronald Lauder mení. A hoci sú na barandovskej planéte NOVA na jeho zdvihnutý prst zvyknutí, predsa len nie je najsledovanejším televíznym mágom všetko jedno. Napokon veď, ak by to aj tento krát CME vyšlo, zúfalý dopyt Ronalda Laudera po 31 miliardách by zapríčinil nie práve noblesný pád onoho legendárneho impéria. Víkendové spanie šéfov NOVY asi nebolo pokojné, obrazovka však ostala profesionálne usmiata a žiadne závažné vyhlásenia, na aké sme boli zvyknutí z čias kazateľa Železného, sa nekonali.
Pozvanie na Volenku, alebo spomienky na humor Vladimíra Dvořáka
So serióznym humorom je to dnes ťažké. Ak by sa aj kvalitný zabávač našiel, s najväčšou pravdepodobnosťou by nešiel svoju kvalitu rozmieňať do televízie. Od tvorcov už raz osvedčenej zábavy sa teda nedočkáme ničoho originálneho, a už vôbec nie od tvorcov Nováckej zábavy. Zdá sa, akoby len menili názov a vizuál a inak nič prevratné. Tí istí moderátori, tie isté hviezdy, ktoré vždy ochotne radi prídu. Napokon, veď bez Novy by už možno hviezdami neboli, hlavne tie, ktoré sú vo fachu s matematickou presnosťou označované ako „zombie“. Apropos ešte stále platí to osvedčené: nepáči sa ti, môžeš prepnúť.
Pozvanie na Volenku teda odmietam, a vrhám sa v ústrety verejnoprávnym nástrahám v podaní Jiřiny Bohdalovej. Šlágrom leta na ČT sa stal Silvester vo všetkých jeho (aj dekadentných) podobách a v duchu hesla: 50 let s televizí. Stojí ale za to, spomenúť si na časy, kedy bol humor z času na čas aj vecou inteligencie. Zrovnávať pána Dvořáka s pánom Rychlým sa ale neodvážim, toľko drzosti som do vienka nedostal…
Náročnej mysli sa vôbec televízny tvorcovia ťažko zavďačia. Skupina takzvaných náročných divákov je pre scenáristov, dramaturgov, režisérov neveľmi obľúbená. Nedá sa totiž ju len tak ledabolo niečím zaujať. Predsa len však existuje generácia tvorcov, ktorí snáď inak, než „náročne“ myslieť nevedia. Najčastejšie ich vidíme sedieť na schodoch AMU, alebo ešte lepšie v najbližšej kaviarni, či „hospúdke“.
Nechať priestor študentom herectva sa niekedy oplatí. Sobotné Polaroidy na ČT 2 toho boli dôkazom. V podaní Divadelního studia AMU – DISK sme videli ako niekedy liberálne tváriaca sa ČT ňou naozaj dokáže byť. I vtipne sa tváriaci predslov pána televízneho dramaturga, ktorý sa otvorene ospravedlňoval všetkým puritánom pred obrazovkami, aby tak doplnil slečnu hlásateľku, ktorá upozornila, že vidieť gayov, drogy a zbitú striptérku by mohlo vážne ohroziť aj po desiatej hodine večernej mravnú výchovu vašich detí, ma neodradil, aby som si toto predstavenie pozrel. Práve naopak. A pichnutá červená hviezdička v logu ČT ma utvrdzovala v pocite, že alibizmus je večne živý. A ak ostali i po týchto výstrahách nejaký diváci, tak mohli napríklad pochopiť aj to, že je ich sused gay, a koniec koncov prídu aj na to, že im to (chvalabohu) vôbec neprekáža.
Boli ste už na striptíze? čiže „šerše la fam“
Debatám o morálke, živote a jeho odvrátených stránkach sa druhý verejnoprávny program venoval aj v nedeľu večer. S novým vedením prišla zdá sa na Kavčí hory aj nová morálka. Dokument zo 60. rokov s témou „komerčného“ vyzliekania sa vyznel tak, akoby ho normalizační šéfovia dlho ukrývali v najzaprášenejších archívoch Ústredných výborov. Aj to je znakom, že sa na takýto dokument bude dať pozerať.
Tí z nás, ktorí mali chuť na legendárnu rozprávkovú melodrámu, si v nedeľu večer asi skutočne užili. Radúz a Mahulena, čiže charizmatický Jan Tříska a mierne afektovaná diplomatka Magda Vášáryová. I keď ide o skutočne legendárne dielo, jeho zaradenie v nedeľňajšom prime time sa naozaj dá odpustiť len kvôli cyklu Úspěšné a oblíbené, inak by bol tento krok prinajmenšom diskutabilný.
A hoci novinové titulky naplno uvažujú o budúcnosti (už možno) pohasínajúcej planéte NOVA, tá sa zatiaľ naplno bavila. Hoci Petrom Rychlým, hoci béčkovým thrillerom ale predsa. Snaď iba 10 ročné dieťa, ktoré berieme všetkými desiatimi sa nemusí ničoho obávať. Veď v neustálom zajatí nejakých vyšetrovateľov sa Prima ničoho nebezpečného báť nemusí, možno ani divákov.
