Z dovoleniek ostali len fotografie, čaká nás tvrdý pád do kresiel v kanceláriách, tích mladších návrat do lavíc. A aj televízne obrazovky sa v posledný prázdninový víkend zdali akési iné. Na jednej strane trochu unavené z letnej štruktúry, na strane druhej – ešte stále s pocitom, že z dvojmesačného voľna sa stále dá čo to vyťažiť.
Piatkový súboj kráľov komikov
Ak by sa aj leto, či letné prázdniny neskončili, niektoré televízie by sa predsa len už svojej letnej štruktúry museli zbaviť. Príkladom toho mohla byť piatočná NOVA. V jej vysielaní sa objavil jeden z posledných filmov, v ktorom sme mohli uzrieť francúzskeho kráľa komikov. Louis de Funés vo filme Zelňačka (1981) s chuťou holdoval práve tomuto jedlu i červenému vínu. Trochu lacný scenár, v ktorom sa neoriginálne (pri všetkej úcte k majstrovi) opäť objavil mimozemšťan ma nútil sa zamyslieť nad tým, kde NOVA zobrala toto dielko a či skutočne po ňom v archíve nepátrala natoľko dlho, aby to bolo odstrašujúce.
V rovnakom čase, ale na inom kanáli sa prezentoval „služobne“ starší kráľ komikov. Léto s králem komikú na ČT, čiže Vlasta Burian v úlohe tragikomického alkoholika z filmu Ulice zpívá (1939). Odhliadnuc od faktu, že sa televízia rozhodla pre tematicky rovnaké piatkové večery a teda divák si mohol počas uplynulých dvoch mesiacov zvyknúť, že každý piatok uvidí komédiu, treba rátať aj s konštatovaním, že keď sa niečoho presýtite, nasledujúcich pár mesiacov to nechcete ani vidieť. Efekt z filmov Vlastu Buriana by teda mohol byť väčší za predpokladu, že by neboli servírované v tak pravidelných dávkach a navyše za stavu, keď predsa len nemá každé sústo rovnako úsmevnú chuť.
Ak ale niekomu komédie nevyhovovali, zrejme si mohol prísť na svoje ešte v piatok v noci. Tom Cruise potuľujúci sa pražskými uličkami podozrivý nielen zo zrady, ale aj z vraždy svojich spolupracovníkov. Taký je v stručnosti scenár niekdajšieho hollywoodskeho trháku Mission Impossible (1996). Až prekvapuje vysielací čas, v ktorom bol tento film zaradený (23:20)… O divákov ale nutne nemusela byť núdza – vidieť v americkom filme miesta, ktoré dôverne poznáme, či dokonca hercov (Marek Vašut) má vždy svoje čaro, a to aj pre tých, ktorý neholdujú filmovým efektom.
Atletika a televízna klasika
Okrem komédií sa však víkendové televízne vysielanie nieslo aj v duchu športových prenosov, či spomienok na veľké športové mená. Vyznávači atletiky mali tento týždeň o zábavu postarané, a tvorcovia z programu ČT 2 na nich nezabudli ani v sobotu. Na verejnoprávnom programe nechýbal prenos zo siedmeho dňa atletických Majstrovstiev sveta 2003 z Francúzska.
Zvláštnu príchuť tímto prenosom však mohlo dodať aj nedeľné vysielanie Večer na téma: Sport a televize. Publicistické tituly: Z televizního alba Emila Zátopka, Co všechno sme se dovídali ze sportovních přenosú, Sport a politika, aneb z televizního alba Heleny Fibingerové, Razítko na normalizaci – čiže spomienka na dve legendárne hokejové stretnutia – to všetko a v dostatočnom množstve dalo možnosť pripomenúť (tým mladším ukázať !?) to, že šport nemusel byť vždy len o športe, ale aj to, že kedysi znamenal nadľudské výkony na ktoré sa plynutím času, síce pomaly, ale isto zabúdalo.
A ani taký vedecký výskum nemusí byť nutne len o výskume. To je už ale prvý verejnoprávny program a televízna hra Jehla. Rok výroby je síce trochu kostrbatý (1982) ale vidieť pohromade Janu Brejchovú, Jiřího Bartošku a Radka Brzobohatého sa nedá len tak. Príbeh o rutinnom živote, na ktorý jeho predstaviteľka už pomaly rezignovala a ktorý sa napokon zmení na hru na život a na smrť, opäť ponúkol spomienku na herecké výkony na aké sme zvyknutí len zo starých čias televíznej tvorby, keď sme síce nemali veľmi na výber, ale to čo sme pozerali herecky väčšinou stálo za to.
Pomaly sa končí leto, pomaly začínajú televízie opúšťať svoju letnú štruktúru. Snáď budú venovať pozornosť nakupovaniu nových materiálov, snáď vsadia na kvalitu, snáď vytvoria nové formáty relácií o ktorých originilite a profesionálnosti nebude pochýb, snáď… koniec leta a jeseň bývajú zpravidla pre televízie prelomové, odzrkadlí sa to na kvalite, či sa nastávajúce mesiace stanú opäť symbolom tvrdého (čo najhlúpejšieho?) a nemilosrdného boja o diváka?
