Slovenská licenčná rada v minulých týždňoch musela riešiť niekoľko kurióznych sťažností. Niektorí poslucháči a diváci sa totiž sťažovali na to, že slovenské rádiá a televízie vysielajú aj v cudzích jazykoch. Raz prekážala angličtina na popradskom rádiu RTI, inokedy to bola maďarská reklama na káblovej stanici Hallmark, a Rada dokonca dostala aj sťažnosť na češtinu v TA3.
Všetci sťažovatelia sa opierali o Zákon o štátnom jazyku, ktorý bol prijatý ešte za vlády Vladimíra Mečiara v roku 1995. Ten hovorí napríklad o tom, že prevádzkovatelia rozhlasového a televízneho vysielania, hlásatelia, moderátori a redaktori sú povinní používať vo vysielaní štátny jazyk. „Vysielanie regionálnych alebo lokálnych televíznych staníc, rozhlasových staníc a rozhlasových zariadení sa zásadne uskutočňuje v štátnom jazyku. Iné jazyky sa smú používať pred odvysielaním a po odvysielaní danej relácie v štátnom jazyku,“ upresňuje jazykový zákon.
Nespokojnosť s týmto zákonom vtedy vyjadrili zástupcovia národnostných menšín, predovšetkým najsilnejšej maďarskej menšiny. Tvrdili, že zákon je účelový a diskriminačný. Nasledujúca vláda Mikuláša Dzurindu tak v roku 1999 prijala kompenzáciu v podobe Zákona o používaní jazykov menšín, ktorý výrazne zmiernil účinky jazykového zákona. Okrem iného zaviedol aj možnosť používania češtiny v úradnom styku, čím sa zjednodušila aj práca médií. Napriek tomu sa cudzojazyční vysielatelia môžu ocitnúť v problémoch.
Na Slovensku len po slovensky?
Z Popradu už dva roky vysiela Rádio RTI, ktoré okrem Slovenska mieri cez satelitné platformy aj na poslucháčov západnej Európy, zvlášť vo Veľkej Británií. Stanica vysiela cez deň po slovensky, večer a v noci produkuje anglický program, ktorý má oficiálne stanovený v licenčných podmienkach. Napriek tomu nemôže cudzie jazyky používať bez prekážky, obsah všetkých zdelení musí zaznieť aj v slovenčine. „Ak by rádio RTI chcelo vysielať reklamy v inom jazyku, muselo by predtým alebo potom odvysielať aj ich ekvivalent v slovenčine. V tomto môžu mať cudzojazyční vysielatelia s licenciou vydanou na Slovensku problém,“ potvrdzuje riaditeľ Kancelárie RVR Ľuboš Kukliš.
Táto povinnosť sa však týka iba staníc, ktoré majú licenciu vydanú priamo na Slovensku. Prevzaté programy vysielajúce zo zahraničia nemusia dodržiavať podmienky jazykového zákona. „Nedávno sme riešili zdanlivo podobnú sťažnosť na vysielanie maďarských reklám v programe televíznej stanice Hallmark. Táto stanica však nemá licenciu vydanú na Slovensku, a tak pre ňu platia mierne odlišné pravidlá, keďže diváci ju prijímajú len prostredníctvom retransmisie,“ dodáva Kukliš. Licenčná rada môže podľa neho regulovať len vysielateľov so slovenskou licenciou. Pri retransmisii kontroluje iba fakt, či má jej prevádzkovateľ riadny súhlas na šírenie všetkých programov, ktoré prenáša.
Čeština je prípustná, sťažnosti nepodávajte.
Kuriózne však je, že niektorým divákom vo vysielaní prekáža dokonca aj čeština. Licenčná rada na svojom včerajšom zasadnutí zamietla sťažnosť na televíziu TA3 kvôli českému moderátorovi Petrovi Bohušovi. Ten uvádza publicistickú reláciu Čierny Peter a aj osobnostnú talkshow Portrét. Práve češtinou sa chcela táto televízia odlíšiť od podobných programov konkurencie. Členovia rady konštatovali, že čeština spĺňa požiadavku základnej zrozumiteľnosti so štátnym jazykom, a sťažnosť diváka zamietli.
Napriek tomu sú ustanovenia jazykových zákonov pomerne prísne a môžu odradiť nadnárodných vysielateľov, aby svoje programy šírili cez licencie udelené na Slovensku. Podobný problém má napríklad aj slovenská satelitná stanica MOOOBY TV, ktorá sa orientuje na divákov v Škandinávii. Riaditeľ Kancelárie licenčnej rady však upozorňuje, že Rada je povinná vyžadovať plnenie všetkých ustanovení zákona. „Ak sa nezmení Zákon o štátnom jazyku, budeme naďalej musieť vyžadovať plnenie všetkých podmienok, pokiaľ ide o licencie vydané na Slovensku.“
Slovensko prichádza o možné poplatky z licencií
Mediálne licencie krajín Európskej únie umožňujú vysielateľom šíriť svoj program v ktoromkoľvek štáte únie, pokiaľ využije satelitné vysielanie. Napríklad v Česku majú licenciu viaceré satelitné a káblové programy, ktoré vysielajú pre iné krajiny. Príjem z poplatkov za licencie však získava Česká republika. Na Slovensku si zahraniční vysielatelia žiadosti nepodávajú, keďže by nedokázali tlmočiť programy pre zahraničie aj do slovenčiny.
