Verejnoprávna Česká televize býva terčom kritiky za to, že poskytuje pomerne malý priestor vysielaniu regionálnych štúdií. Väčšina programu sa vyrába a odbavuje z Prahy, čo nevzbudzuje v regiónoch prílišné sympatie. Na rozdiel od rozhlasových štúdií, ktoré sa vďaka nižším nákladom môžu zriadiť vo všetkých významnejších mestách, televízne vysielanie býva často doménou jedného centra.
Zákon o České televizi stanovuje dve povinné regionálne štúdia ČT v Brne a Ostrave. V oboch prípadoch je minimálny vysielací čas stanovený na 25 minút denne. Podiel vysielania regionálnych štúdií na celoštátnom programe musí činiť aspoň 20% celkového vysielacieho času mesačne. Práve neschopnosť naplniť túto zákonnú podmienku bola v minulosti vodou na mlyn pre kritikov verejnoprávneho média.
Je v programe ČT dosť regiónov?
Dnes je príčinou nespokojnosti najmä spôsob, akým sa Česká televize snaží naplniť kvóty stanovené zákonom. V uplynulých mesiacoch napríklad začala vysielať samostatné Dobré ráno pre divákov na Morave, ktoré následne reprízuje na celoštátnom okruhu. Viacerí kritici to považujú za formálne naplnenie zákonnej povinnosti a poukazujú na zbytočnosť doublovania rovnakého programu v rovnakom čase. Ich často relevantné argumenty však narážajú na objektívny problém – ako priniesť viac priestoru regiónom a zároveň zabezpečiť atraktívnosť vysielania pre diváka?
V regiónoch vzniká okrem plnohodnotného spravodajstva aj viacero magazínov. Ostravské štúdio dlhodobo produkuje hudobnú Medúzu, detskú súťaž Bludiště alebo pátraciu reláciu Na stopě. Brno si zakladá na Banánových rybičkách či súťažnom AZ-kvíze. Do celoštátneho vysielania sú určené aj magazíny Týden v regionech a Zajímavosti z regionů. Pri týchto reláciách však nie je dôležitý ich pôvod ale skôr kvalita. Je otázne, či môžu regionálne štúdiá za súčasných podmienok vyprodukovať viac. Teoreticky môžeme predpokladať, že áno. Kvantita však nemusí vždy znamenať kvalitu.
Príklad zo Slovenska – štyri hodiny denne
Zaujímavý príklad, ako alibisticky a efektívne vyplniť programové diery regiónmi ponúka verejnoprávna Slovenská televízia. V jej vysielaní nájdete každý deň Regionálny denník produkovaný jedným televíznym štúdiom. Na ploche takmer 90 minút sa v štúdiovej diskusii rozoberajú problémy jedného širšieho regiónu, ktoré sú servírované všetkým divákom na celoštátnom okruhu. STV regióny neodpája, a tak majú možnosť diváci v Bratislave i Košiciach sledovať program z Banskobystrického kraja, a naopak.
Súčasťou vysielania sú aj Regionálne správy, na ktorých participujú všetky štúdiá. Aj tu sa však objavuje viacero nedostatkov. V 26 minútovom programe sa o celý časový priestor delia tri štúdiá. Na každé z nich pripadne necelých 9 minút – aj tentokrát v celoštátnom vysielaní. Kompletná časová plocha vyhradená regionálnej tvorbe tvorí takmer dve hodiny večerného vysielania. Zlatým klincom je fakt, že tieto dve hodiny sú reprízované nasledujúci deň predpoludním. STV teda fakticky venuje regiónom štyri hodiny zo svojho vysielacieho času na celoštátnom okruhu, čo je takmer štvrtinový podiel. Zároveň má management Richarda Rybníčka pripravenú vynikajúcu odpoveď pre kritikov – toľko regionálneho programu neponúka na Slovensku žiadna iná televízia.
Kvantita verzus kvalita?
Otázka pomeru kvantity a kvality nie je v prípade STV dôležitá. Slovenský verejnoprávny vysielateľ bol v uplynulých rokoch v kríze, a terajšia konsolidácia stále prináša veľkú ústretovosť ku krokom managementu. Aj preto sa nad úrovňou regionálneho programu nikto nepozastavuje. Ak by však mala Slovenská televízia regióny odpájať, alebo ich naplniť atraktívnejším programom, určite by na to nevyužila dve hodiny vysielacieho času. Tento čas by musela vyplniť inými titulmi, čo by jej prinieslo ešte vyššie náklady na okruh Dvojka určený menšinovým divákom.
O tom, že sa pôsobenie regionálnych štúdií dostáva do úzadia svedčí aj fakt, že neprodukujú takmer žiadne ucelené magazíny pre celoštátny program. Ich výroba sa obmedzuje predovšetkým na dabing, občasné prenosy a pokrývanie spravodajských udalostí.
